„Existuje spoluzodpovednosť štátu za nezákonný postup a nesprávne úradné rozhodnutie," spresnil Pavol Hagyari, ktorý bude poškodených klientov zastupovať.
Zodpovednosť štátu definuje starý zákon ešte z roku 1969. Hagyari použil na vysvetlenie zodpovednosti štátu príklad: „Ak vás niekto prepadne v tmavej uličke, nebudete žalovať políciu, že vás neochránila. Lenže toto bol zločin v priamom prenose. Štát sa prizeral, ako jednoduchých občanov pripravujú o peniaze podvodníci."
Žalobu dostane príslušný bratislavský súd približne do dvoch mesiacov. Keďže nie je možné žalovať štát, žaloba bude znieť pravdepodobne na ministerstvo vnútra, financií, Národnú banku alebo Generálnu prokuratúru. „Je možné, že budú žalované všetky tieto subjekty a nech súd nájde zodpovednosť," dodal Hagyari.
Právnik Ernest Valko si nemyslí, že podobná žaloba môže uspieť. „Domnievam sa, že žalobou chcú povedať, že nebola dosť dobrá legislatíva. Pochybujem však, že to má nádej na úspech," povedal Valko.
Podľa Hagyariho sa žaloba nebude opierať o zlé zákony, ktoré umožnili podnikanie nebankovým subjektom, ale o nečinnosť uvedených štátnych inštitúcií. „Na nebankové subjekty upozorňovala napríklad Národná banka Slovenska alebo ministerka financií Schmögnerová. Všetci vedeli, ako dopadli podobné spoločnosti - Alegro alebo SUN a napriek tomu ďalších nechali, aby v tom pokračovali vo veľkom," hovorí Hagyari. Podľa neho mali štátne orgány konať - analyzovať daňové priznania, zatýkať predstaviteľov firiem, zatvárať pobočky a blokovať ich bankové účty. „Každému predsa bolo jasné, že výnosy sa vyplácali z vkladov a nie zo zisku," dodal Hagaryi.
Ministerstvo financií svoju zodpovednosť za straty ľudí odmieta. „Nelicencované subjekty, ktoré prijímali peniaze od verejnosti a investovali ich do rôznych oblastí klasického podnikania, nepôsobili v oblasti finančného trhu," povedal hovorca ministra Peter Papanek. Pripomenul, že ministri financií a ministerstvo upozorňovali na riziká. „Je otázne, či je možné zakázať to, aby klasické obchodné spoločnosti na báze dobrovoľnosti občana získavali vklady od spoločníkov a tieto peniaze investovali do rôznych oblastí nefinančného podnikania. Dôslednou kontrolou však možno dosiahnuť to, že nebudú poskytované pôžičky a úvery a že si splnia zmluvou garantované podmienky. Na to je však nutné aktualizovať aplikačnú prax," dodal Papanek.
Pavol Rusko: Vláda mala konať proti nebankám
BRATISLAVA - Predchádzajúca Dzurindova vláda mohla miliardovým stratám v nebankových subjektoch zabrániť. Minulý týždeň na to upozornil minister hospodárstva Pavol Rusko, ktorý bol v čase rozkvetu nebankového podnikania riaditeľom TV Markíza. Televízia bola počas jeho vedenia významným prostriedkom kontaktu nebankových subjektov a verejnosti, pretože vysielala reklamu nebankových subjektov.
Podľa Ruska stačilo, aby ministerstvo hospodárstva využilo svoje kompetencie podľa zákona o reklame a vyhlásilo vysielanú reklamu za klamlivú. „Ak by to totiž ministerstvo hospodárstva urobilo, vtedy by médiá nesmeli vysielať reklamu," vysvetlil ďalej. Podľa bývalého ministra hospodárstva Ľubomíra Haracha však ministerstvo ani príslušná Slovenská obchodná inšpekcia nemohli v tejto veci konať. Zákon o reklame, platný v inkriminovanom čase, totiž nebolo podľa jeho slov možné aplikovať na finančné služby. (tasr, r)
